Ak Rusko porazí Ukrajinu, Slovensko bude ďalšie na rade, varoval počas Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose slovenský premiér Eduard Heger:

Ukrajina musí vyhrať, povedal podľa spravodajskej televízie CNN predseda slovenskej vlády ďalším lídrom z Európskej únie (EÚ) a z oblasti obchodu.

Heger počas svojho vystúpenia skritizoval členské štáty EÚ za to, že sú príliš závislé od ruských energií a vyzval lídrov, aby „prestali robiť kompromisy“ vo svojich zásadách.

„V podstate sme na príliš dlho vymenili naše zásady za lacný plyn a ropu. Kompromisy s Putinom spôsobili vojnu na Ukrajine. Agresívnu vojnu, ľudia zomierajú,“ povedal slovenský premiér s tým, že Ukrajinci „prelievajú vlastnú krv za naše hodnoty, aby sme my nemuseli“.

Premiér zároveň vyzval Európsku úniu, aby pracovala s Ukrajinou a krajinami na západnom Balkáne na „štandardizovaných pravidlách, aby mohli vstúpiť do EÚ“.

Heger: Kompromisy s Putinom znamenali vojnu na Ukrajine:

Heger: Podcenili sme súvislosti s ruskou ropou a plynom:

Heger: Európa môže rozhodnúť:

Viac aj v nasledujúcej debate zúčastnených:

Ukrajina aj balkánske štáty sa chcú pripojiť k eurobloku, no to trvá niekoľko rokov, keďže krajiny musia splniť prísne kritériá, predtým, než sa začnú príslušné rokovania. Niektorí súčasní lídri v EÚ však odmietli návrhy, že by sa v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu mohol zrýchliť proces udelenia členstva.

Heger nadšene o svojom programe v Davose:

Soros: Putinovou porážkou zachránime našu civilizáciu

Ruská invázia na Ukrajinu môže znamenať začiatok tretej svetovej vojny. Na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose to povedal americký miliardár, finančný špekulant a majiteľ gloálnej siete mimovládok Open society foundations George Soros.

"Najlepší a možno jediný spôsob ako zachovať našu civilizáciu, je čo najskôr poraziť Putina. To je to najdôležitejšie," vyhlásil Soros a dodal: "Nemôžem predvídať výsledok, ale Ukrajina má určite šancu zvíťaziť.“

Viac v článku TU.

V podobnom duchu sa vyjadrila aj šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová, ktorá uviedla, že „Ukrajina musí v tejto vojne zvíťaziť, aby sa ukázalo, že Putinova agresia bola strategickou chybou“.

Henry Kissinger varuje Západ pred porážkou Ruska

Bývalý americký minister zahraničných vecí a poradca viacerých prezidentov Henry Kissinger na rozdiel od Sorosa a von der Leyenovej v Davose vyhlásil, že Ukrajina by sa nemala spolu so Západom usilovať o porážku Ruska. Miesto toho by sa mala Ukrajina vzdať časti územia.

Riešením súčasnej situácie na Rusmi okupovanej Ukrajine by mohol byť podľa jeho slov návrat k rozloženiu síl pred začatím invázie, čo by znamenalo pre Ukrajinu stratu Krymu a časti Donbasu na východe. Snaha Ukrajiny získať tieto územia späť by podľa Kissingera bolo novou vojnou proti Rusku.

Rusko a Ukrajina by sa podľa Kissingera mali stretnúť na mierových rokovaniach do dvoch mesiacov, kde by mali Ukrajinci ukázať „toľko múdrosti, ako ukázali heroizmu.“ 

Ukrajina by podľa niekdajšieho šéfa diplomacie mala byť mostom medzi Európou a Ruskom.

Výsledok mierového rokovania podľa neho určí zvyšok vzťahov Európy s Ruskom aj s Ukrajinou. "V ideálnom prípade by sa deliaca čiara mala vrátiť na status quo ante," povedal.

"Som presvedčený, že pokračovanie vo vojne za týmto bodom by ju zmenilo nie na vojnu o slobodu Ukrajiny, ktorú NATO podniklo s veľkou súdržnosťou, ale na vojnu proti samotnému Rusku," dodal.

Kissinger je významným praktizujúcim predstaviteľom prístupu k medzinárodným vzťahom založeného na reálnej politike - ktorý uprednostňuje praktické záujmy národov pred ich ideologickými postojmi. Pripomenul, že pred ôsmimi rokmi, keď sa ukrajinská kríza začala ozbrojeným prevratom v Kyjeve, sa zasadzoval za to, aby sa Ukrajina stala neutrálnym štátom a "mostom medzi Ruskom a Európou, a nie... frontovou líniou zoskupení v Európe".

Rusko je podľa neho dnes úplne izolované, Európe sa odcudzilo, no zabúdať na jeho silovú pozíciu v Európe môže mať katastrofálne následky, pretože je súčasťou rovnováhy síl v danom priestore 400 rokov.

Deliaca čiara medzi krajinami by vraj mohla kopírovať situáciu spred invázie, ktorú Putin začal 24. februára. Z toho vyplýva, že Kissinger by Rusku ponechal minimálne Krym a časť Donbasu. "Ak by sa vojna rozšírila za tento bod, nebola by už o slobode Ukrajiny, bola by to nová vojna proti Rusku,“ tvrdí Kissinger.

Podľa neho by Západ nemal zabúdať na to, akú silnú pozíciu má Moskva v Európe.

"Európski lídri by mali brať do úvahy dlhodobé vzťahy. V opačnom prípade riskujú, že Rusko vstúpi do permanentnej aliancie s Čínou,“ uviedol Kissinger, ktorý slúžil ako minister zahraničných vecí pre republikánskych prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda.

Viac v článku TU.

Heger chce spraviť všetko pre to, aby nacistický banderovský režim v Kyjeve vyšiel z vojny proti Rusku ako víťaz

Slovenská republika sa vďaka pôsobeniu súčasnej totalitnej garnitúry slúžiacej cudzím záujmom veľmi nebezpečne a rýchlo vracia do obdobia Slovenského štátu, ktorý počas druhej svetovej vojny kolaboroval s nacistickým Nemeckom.

Naďalej urobíme všetko, čo je v našich silách, aby Ukrajina vyšla z tejto vojny ako víťaz a Rusko bolo porazené. Premiér SR Eduard Heger (OĽANO) to uviedol v reakcii na videopríhovor ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského poslancom Národnej rady (NR) SR.

„Ak demokratické krajiny nepoľavia v pomoci Ukrajine, ak Ukrajina dostane zbraňové systémy, ktoré potrebuje, podarí sa jej zahnať ruskú armádu tam, kde bola pred 24. februárom,“ zdôraznil predseda vlády na sociálnej sieti.

Pýta sa, ako je možné, že niektorí ľudia na Slovensku a v parlamente schvaľujú ruskú agresiu. „Absencia ľudskosti a súcitu u týchto ľudí pre mňa znamená výstrahu, že by sa neštítili dopustiť ohavných činov aj na vlastnom národe,“ dodal. Zároveň pripomenul obrovskú ochotu ľudí postaviť sa zlu na odpor, brániť slobodu a ľudskú dôstojnosť.

„Slovensko tentoraz vo svojich dejinách nezaváhalo. Ukázalo celému svetu, že rozumie životu, vie srdečne a vrúcne prijať ľudí utekajúcich pred vojnou," vyhlásil Heger na májovom protestnom zhromaždení v Bratislave s názvom  „Dokončime to", ktoré bolo zamerané na podporu ukronacistov.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Zdroj: InfoVojna / pravda.sk / YouTube