Polícia musela počas sobotného protestu proti vláde a pandemickým opatreniam na Hodžovom námestí v Bratislave viackrát zasahovať. Celkovo predviedla 12 ľudí, pričom v troch prípadoch ide o podozrenie z trestného činu drogovej trestnej činnosti, nebezpečného vyhrážania a prejavov extrémizmu. Ostatné osoby sa dopustili priestupku zo zákona o zhromažďovacom práve. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave Veronika Martiniaková.

Polícia zároveň vyhodnocuje viaceré audiovizuálne záznamy vyhotovené v priebehu zhromaždení, aby zadokumentovala protiprávne konania. "Stotožnené osoby z verejných zhromaždení, ktoré sa pohybovali bez rúška, budú pre podozrenie z priestupku oznámené Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý je príslušný na prejedanie takéhoto priestupku," uviedla Martiniaková. V otázkach zhromažďovacieho práva budú podľa jej slov stotožnené osoby oznámené príslušnému okresnému úradu na prejedanie priestupku.

V Bratislave polícia evidovala napriek vyhlásenému núdzovému stavu a s tým súvisiacemu zákazu zhromažďovania sa viac ako šiestich osôb konanie piatich verejných zhromaždení. Z toho dve boli podľa polície oficiálne oznámené bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. KR PZ v Bratislave podľa Martiniakovej pripravilo bezpečnostné opatrenie zamerané na ochranu života, zdravia, majetku občanov a verejného poriadku. "Do bezpečnostného opatrenia bol vyčlenený dostatočný počet policajtov poriadkovej, dopravnej a kriminálnej polície," uviedla hovorkyňa.

Polícia avizovala, že v prípade spáchania priestupku v súvislosti s porušením opatrení vydaných Úradom verejného zdravotníctva SR môže príslušný regionálny úrad sankcionovať osobu do výšky 1659 eur a v blokovom konaní do 1000 eur. "Ak sa na tomto zhromaždení zúčastní osoba pozitívne testovaná na ochorenie COVID-19, ktorá nedodržiava karanténu, dopúšťa sa trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby (trestná sadzba štyri až desať rokov)," uviedla Martiniaková.

Na Hodžovom námestí sa v sobotu konal protest proti vláde Igora Matoviča (OĽANO) a proti pandemickým opatreniam. Pred Prezidentský palác prišlo niekoľko stoviek ľudí. Väčšina z nich nemala na sebe ochranné rúška. Nemali ich ani poslanci Národnej rady (NR) SR za ĽSNS Marian Kotleba a Milan Mazurek, europoslanec Milan Uhrík (ĽSNS) či bývalý parlamentný poslanec Peter Marček, ktorí sa postavili pred ľudí. Rečníci spochybňovali protipandemické opatrenia, testovanie ľudí na ochorenie COVID-19, ochranné rúška, vakcínu i očkovanie. Protestujúci kričali protivládne heslá a žiadali jej demisiu.

Mikas priznal, že WHO rúška len odporúča, no napriek tomu ich on zaviedol ako povinnosť. Koho pokyny plní?

Opatrenia Mikasovho úradu (ÚVZ SR) sa odvolávajú na vyhlásenie WHO o pandémii, pričom Svetová zdravotnícka organizácia neukladá povinnosť nasadenia rúšok, ale ich iba odporúča ako možný variant.

Hlavný hygienik SR Ján Mikas vo svojej iniciatíve spoločne s členmi krízového štábu to však uložil všetkým občanom Slovenska ako povinnosť - aj tým, ktorým to môže zhoršiť zdravotný stav s fatálnymi následkami.

„Všeobecná povinnosť "prekrytia dýchacích ciest" NEEXISTUJE ani podľa medzinárodného práva, ani podľa slovenského práva. Naviac, všetky predmetné opatrenia ÚVZ sú ničotné paakty,“ zdôrazňuje advokátka JUDr. Adriana Krajníková.

„Nosenie rúška je odôvodnené paragrafom o "zákaze a obmedzení styku časti obyvateľstva s inou“. Je v tom logika? Lebo žiadna v tom nie je. Ide o svojvôľu pána Mikasa a jeho účelový právny nezmysel,“ uviedla v októbri pre InfoVojnu JUDr. Adriana Krajníková

„Navyše pán Mikas pod obmedzením styku časti obyvateľstva s inou časťou nechápe obmedzenie ich kontaktu, ale chápe to ako prekrytie dýchacích ciest všetkým občanom. Ide o vecnú a právnu nezmyselnosť, ako všetkým osobám nasadiť na tvár rúška,“ vysvetlila JUDr. Krajníková.

Harabin: Príkaz nosiť rúška je akt mučenia

Bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a exminister spravodlivosti JUDr. Štefan Harabin sa v súvislosti s hrozbami Mikasovho úradu pre InfoVojnu pred dvoma mesiacmi vyjadril, že nosenie rúšok je zjavne mučením. Odvolal sa pri tom na Článok 3 Európskeho dohovoru o Základných právach a slobodách, ktorý vylučuje mučenie nielen za núdzového stavu, ale aj za stavu vojnového.

„Nie je možné na podklade uvedeného Dohovoru uložiť pokutu. Ak by ju však príslušný orgán uložil, netreba ju zaplatiť. V takom prípade je potrebné žiadať písomné doručenie. Po doručení je potrebné podať opravný prostriedok, aj keby to bol trest pokarhania. A ak by nadriadený orgán potvrdil túto pokutu, tak treba podať správnu žalobu na súd, ktorá je oslobodená od súdneho poplatku,“ uviedol JUDr. Harabin. Poškodeným občanom ďalej odporučil obrátiť sa na JUDr. Adrianu Krajníkovú, ktorá ich zastúpi s tým, že trovy zaplatí štát, takže netreba platiť zálohu.

Koho pokyny plní Mikas a Ústredný krízový štáb?

Otázkou je, koho pokynmi (ak nie WHO) sa v súvislosti s nariadením obyvateľstvu nosiť rúška v skutočnosti RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD. spoločne s Ústredným krízovým štábom SR riadi. Veríme, že odpoveď sa dozvieme skôr, ako na vypočúvaní pred Medzinárodným trestným tribunálom, ktorý bude v blízkej budúcnosti vyšetrovať zločiny proti ľudskosti v súvislosti s tzv. pandémiou koronavírusu.

Hlavný hygienik SR Ján Mikas vysvetľuje nariadenie nosiť rúšky v podaní Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 9. júna 2020 a zo dňa 14. júla 2020:

Viac o protiprávnosti konania štátu sa dozviete v relácii na rádiu InfoVojna TU, kde bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a exminister spravodlivosti JUDr. Štefan Harabin a advokátka JUDr. Adriana Krajníková hovorili o súčasnom koronadivadle v réžii Matovičovej vlády, ktorá ide svojimi nariadeniami a opatreniami proti vlastným občanom.

Zdroj:dnes24.sk / InfoVojna