Ján Mazák si v jednom výleve na stránke denníka N dňa 26. októbra 2020 vylial dušu, ak teda nejakú má. Povedal, že je v týchto skoro až „vojnových časoch“ viac človekom ako právnikom. Vyjadrenia právnikov, ktorí apelujú na dodržiavanie základného zákona štátu, na dodržiavanie pravidiel, ktoré chránia občanov a limitujú štátnu moc, nazval iba „mudrovaním právnikov“.
V texte si kladie nasledovnú otázku:
„Využívať svoju právnickú erudíciu a systematicky napádať všetko, čo v priebehu snáh poraziť smrteľný vírus nie je v súlade s ústavnými a zákonnými normami, alebo s pokorou prijať iný záver?“
A hneď si aj sám odpovedá.
„Rozhodol som sa pre to druhé. Motívom je pochopenie. Ničení vírusom žijeme takmer vo vojnovom stave. Za daných okolností je právnické mudrovanie niekedy asi tak vhodné ako mŕtvemu kabát. Tak nešpekulujem. Pokora je zatiaľ namieste. Došlo len k takým škodám, ktoré sa spoločným úsilím a porozumením dajú ako-tak napraviť či nahradiť. Ak by však škodlivé dôsledky presiahli kritickú hranicu, potom by som sa nerozpakoval dvihnúť hlas a povedať. Dosť! Ste a sme na ceste do pekla.
Dovtedy nech mi všetci prepáčia ústupky z ústavných princípov. Robím ich ako človek, nie ako právnik. Naučil ma to covid-19.“
Rada by som podotkla, že všetci sme ľudia a nikto z nás to neprežije. Nikto neprežije dlhší čas, než mu je súdený. Všetci raz umrieme. Otázkou je, či budeme žiť dôstojne alebo utláčaní štátnou mocou, ktorá nám zoberie nielen slobodu, ale aj najvyššiu hodnotu. Tou je ľudská dôstojnosť. Môžete ju chrániť vďaka právu aj po smrti človeka.
Ľudia ako Mazák by sa mali stratiť z verejného priestoru. Pretože dnes obraňujú vládnu moc kvôli covidu, zajtra budú kvôli hospodárskemu úpadku, ktorý nás nutne čaká. A výhovoriek si takáto morálne flexibilná bytosť nájde na každý deň niekoľko. A pritom by stačilo tak málo! Byť právnikom, aby ostatní mohli žiť ako ľudia!
Úplnou katastrofou Slovenska je však to, že Robert Kaliňák, ktorého doménou je trestné, nie ústavné právo, vidí tieto veci jasnejšie ako bývalý predseda Ústavného súdu SR. Veď si to vypočujte!
Autor: Mgr. Judita Laššáková